Emócie sú najdôležitejším faktorom, čo sa v našom tele bude diať a ako budú fungovať naše systémy v tele, ako napríklad imunitný systém, metabolický systém, atď…

Emócia vyvoláva v tele tvorbu hormónov. Otázne je, akých, v závislosti od druhu emócie, ktorou sa momentálne “ kŕmiš“. Strachom sa aktivuje tvorba adrenalínu, a ten podporuje tvorbu norepinefrínu, noradrenalínu a kortizolu. Láskou, či radosťou sa aktivuje tvorba serotonínu. Mení sa chémie našej krvi, či samotnej bunky a v nej naša DNA. 🙏❤️

Tak čo s nimi?

Strach, pochybnosti, hnev, smútok, nenávisť sú negatívne emócie, nášho tela.

A práve dnes je ich priveľa.

Stanú sa pre nás samých deštruktívnymi a negatívnymi, keď sa nimi necháme ovládať.

Málokto však vie, že strach a pochybnosti, môžu byť aj naším vynikajúcim hnacím motorom k víťazstvu a uzdraveniu.

Otázka znie:

Čo si vyberiem pre seba?

Čo chcem?

Čo je pre mňa a moje najvyššie dobro najlepšie?

Možnosti sú aspoň dve:

Stať sa obeťou, či víťazom? Vyber si. Rozhodni sa sám, sama.

Kedysi dávno mi jeden človek povedal: „Buď pozitívna, nepozeraj správy, nesleduj politiku, nečítaj negatívne články“.

Ja som tak učinila a dnes, po určitom čase viem, že som bola v akejsi „pozitívnej bubline“.

Ten istý človek mi však povedal aj ďalšiu vec: „Ten, kto má informácie má moc a vie s nimi pracovať“. Veľká múdrosť!

Po niekoľkých rokoch som precitla z bubliny a zistila som, čo všetko sa okolo mňa udialo a nestačila som sa čudovať, ako je to možné, čo sa tu deje? Niekto bezo mňa rozhodol aj o mne, zvlášť keď išlo o realitu života okolo mňa a keď išlo o milujúceho, najbližšieho človeka.

Po dlhých rokoch vnímania, cítenia, pochopenia zákonitosti našej podvedomej, vedomej mysle, vesmíru, či nášho najvyššieho JA viem, že sila nášho uzdravenia je v našich rukách.

Dnes sú tu informácie, čo sa deje v tejto oblasti zdravia. Je výborné, že ich viem, som za ne vďačná, beriem ich vážne a to ma poháňa rozhodnúť sa, ako sa k nim postavím.

Nevedomosť neospravedlňuje. Nevedomosť iba skrýva realitu. Alebo sa pred ňou tou našou nevedomosťou skrývame od strachu sami?

Ako teda pracovať so strachom a pochybnosťami?

Strach, že ochoriem, nakazím sa, čo s nami bude….vyvolá v nás deštrukciu, ktorej môžeme podľahnúť.

Alebo?

Fakt, že je tu ochorenie, je mojím hnacím motorom, že mojej mysli opakujem svoj program. Čokoľvek okolo mňa prejde, je iba múdrosťou, ktorú mám pochopiť, zamyslieť sa  a poďakovať za ňu. Keď prídu pochybnosti, zase jej potvrdím, že je to v mojich rukách. Tak som sa rozhodla, bez ohľadu na to, čo vidím, čítam, počujem.

My sme skutočným pánom toho, čo našej mysli dáme na „tanier“, akými pozitívnymi ( či negatívnymi) myšlienkami ju nakŕmime. Tak jest.

Tých príbehov v mojom živote sú stovky, kde som si na vlastnej koži prežila množstvo ochorení, prežila strach, bolesť, traumu, utrpenie, poníženie, pochybnosti, hnev aj nenávisť.

Najdôležitejšie slová v mojom živote sa stali slová: Odpúšťam si, Odpúšťam ti, Milujem.

Jeden pre Vás: Pred 24 rokmi mi diagnostikovali onko ochorenie v poslednom štádiu. Každú sekundu môjho života v tom najhoršom čase bola mnou moja myseľ „kŕmená“ mojím programom. Bez jedinej pochybnosti aj keď skutočná realita bola opačná. Po viac ako 3 mesiacoch som bola zdravá. Bol to strach zo smrti, ktorý ma poháňal k víťazstvu žiť, že som a ostanem zdravá. Pomohol mi zvíťaziť nad sebou, nad pochybnosťami, nad chorobou. Boli to moje deti, ktoré mi dávali dôvod žiť.

Posielam všetkým, ktorí túžia po zdraví, veľa lásky, energie a sily rozhodnúť sa, ako sami chcú.

Želám si, aby práve toto ochorenie, ktoré prišlo „z neba“, nás zocelilo, spojilo, ukázalo nám cestu spolupatričnosti a sily, čoho všetkého sme schopní a stalo sa naším pochopením a múdrosťou v živote.

S láskou a úctou.